Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch začína paradoxne tým, na čo sa nevzťahuje.  

https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20260101#paragraf-1.odsek-2

Úvod: čo znamená „nevzťahuje sa“

To, že sa zákon o odpadoch na danú látku alebo činnosť nevzťahuje, neznamená, že ide o „nič“ alebo že nemá žiadne pravidlá – znamená to, že má svoj vlastný právny režim v osobitných predpisoch. V praxi to často znamená menej administratívy pre klasické odpadové povinnosti, ale špecifické povinnosti podľa iných zákonov.

Písmeno a): Hnoj, slama a iný prírodný materiál

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na hnoj,1) slamu alebo iný prírodný poľnohospodársky materiál alebo lesnícky materiál, ktorý nevykazuje nebezpečné vlastnosti a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve v súlade s osobitným predpisom1a) alebo na získanie energie z tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí

Čo to znamená v praxi: Tento materiál ostáva v „prirodzenom kolobehu" – vracia sa späť na pole, do lesa alebo ide do kotla ako palivo za podmienok, ktoré neškodia životnému prostrediu a zdraviu. Pre farmára či lesníka to znamená menej administratívy a povinností spojených s odpadovým hospodárstvom.​

Tri príklady z reálnej praxe

Príklad 1: Hnojivo na poliach

Predstavte si farmu s niekoľkymi tonami hnoja z dojníc. Obsahuje určitý pomer suchej hmoty a nejaké % dusíka. Farmár ju aplikuje na 20 hektárov repky v dávkach, ktoré dodržiavajú zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách a zákon č. 364/2004 Z. z. na ochranu vôd (maximálne 170 kg dusíka na hektár ročne). Výsledok? Žiadna evidencia odpadu, žiadne hlásenia, žiadne povinnosti pôvodcu odpadu.​

Príklad 2: Podstielka pre zvieratá

Pílový odpad z tesárstva sa zmieša so slamou a použije ako podstielka v maštali. Po šiestich mesiacoch sa zmieša s hnojom a vracia sa späť na pole. Ide o uzavretý kolobeh bez potreby akéhokoľvek odpadového režimu.​

Príklad 3: Biomasa na energiu

Lesný podnik spracuje konáre a piliny do štiepky (s vlhkosťou pod 35%). Obec ju spáli v kotolni a vyrába teplo pre školu. Všetko sa riadi emisnými limitmi podľa zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia – bez odpadového režimu.​

Pozor: Kedy sa to zmení na odpad

Niektoré horšie scenáre presúvajú tieto materiály do odpadového režimu:

• Hnoj s antibiotikami nad zákonným limitom

• Slama napustená pesticídmi alebo herbicídmi

• Piliny s impregnáciou (meď, chróm, arzén)

V týchto prípadoch už platí úplný odpadový režim s nebezpečným odpadom, vrátane evidencií, certifikátov a špecializovaných zariadení.

Písmeno b): Látky znečisťujúce ovzdušie

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s látkami znečisťujúcimi ovzdušie 

Plyny, prach, aerosóly, častice z výfukových systémov, komínov, sušiarní, lakovní, technologických zariadení, spaľovní či pecí nie sú odpady podľa zákona o odpadoch, ale emisie, ktoré reguluje zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

Pre prevádzkovateľov to znamená, že riešia povolenia a limity podľa zákona o ovzduší, nie podľa zákona o odpadoch, aj keď ide o „nežiaduci produkt“ ich činnosti.​

Legislatívna hranica: Kedy ide o emisiu a kedy už o odpad?

V priemyselnej praxi často dochádza k vzniku vedľajších produktov, ktoré prevádzkovateľ nepotrebuje a ktorých sa zbavuje. Hoci by sa mohlo zdať, že všetko „nežiaduce“ je automaticky odpadom, zákon o odpadoch jasne stanovuje hranicu medzi odpadovým hospodárstvom a ochranou ovzdušia.

Látky v plynnom skupenstve a rozptýlené častice (Emisie)

Všetky látky, ktoré opúšťajú technologický proces cez výfukové systémy, komíny, lakovne či spaľovne priamo do voľného ovzdušia, sú definované ako emisie. Patria sem:

• Plyny a aerosóly (napr. splodiny horenia, výpary z rozpúšťadiel).

• Prach a tuhé častice, ktoré sú unášané prúdom vzduchu v potrubiach a komínoch.

Tieto látky nespadajú pod zákon o odpadoch. Ich reguláciu upravuje zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia. Pre prevádzkovateľa z toho vyplýva povinnosť dodržiavať stanovené emisné limity, zabezpečovať periodické merania a vlastniť príslušné súhlasy na prevádzku stacionárnych zdrojov znečisťovania. Aj keď ide o nežiaduci produkt činnosti, z pohľadu práva sa s ním nenakladá ako s odpadom, ale ako so znečisťujúcou látkou v ovzduší.

Moment zmeny: Kedy sa „emisia“ mení na „odpad“?

Kľúčovým faktorom pre správne právne zatriedenie je skupenstvo a spôsob zachytenia. Zákon o odpadoch začína platiť v momente, keď látka prestane byť voľne rozptýlená v plynnej fáze.

Dva typické príklady zmeny režimu:

• Zachytený prach: Ak sú tuhé znečisťujúce látky zachytené v odlučovačoch, cyklónoch elektrostatickom odlučovači alebo v inej odlučovacej technológii, samotný znečistený filter či nahromadený prach sa stáva odpadom.

• Filtračné zariadenia: Samotné zariadenie, ktoré emisie čistí – teda napríklad nasýtený filter z lakovne, znečistený filtračný textil alebo aktívne uhlie – je po ukončení svojej životnosti odpadom.

Zhrnutie pre prax: Pokiaľ látka prúdi komínom von, riadite sa zákonom o ovzduší. Akonáhle tú istú látku (alebo médium, ktoré ju nesie) zachytíte, uskladníte v nádobe alebo ju musíte mechanicky odstrániť z filtra, prechádzate do režimu zákona o odpadoch so všetkými evidenčnými a ohlasovacími povinnosťami.

Písmeno c): Ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie, zachytávanie, prepravu a trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia podľa osobitného predpisu 

Toto písmeno sa týka zachytávania a trvalého ukladania CO₂ do podzemných geologických štruktúr, teda technológií známych ako CCS (carbon capture and storage). Nejde o odpad v klasickom zmysle kontajnerov a skládok, ale o špeciálny environmentálny zásah do geologického prostredia, preto naň existuje vlastný osobitný predpis.​

Tu je detailný popis toho, prečo je tento proces vyňatý zo zákona o odpadoch a ako funguje:

Prečo má vlastný zákon?

Ukladanie CO₂  je technologicky aj environmentálne natoľko špecifické, že bežné pravidlá pre nakladanie s odpadmi by naň nestačili. Na Slovensku túto oblasť reguluje osobitný zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia.

Tento zákon rieši nielen bezpečnosť ukladania, ale aj monitorovanie únikov, výber vhodných lokalít a zodpovednosť za environmentálne škody.

Čo je to „geologické prostredie“?

CO₂  sa neukladá do „jám“ v zemi, ale vtláča sa do pórovitých horninových štruktúr v hĺbkach zvyčajne viac ako 800 až 1000 metrov. V týchto hĺbkach tlak a teplota spôsobia, že CO₂ prejde do tzv. superkritického stavu (má vlastnosti plynu aj kvapaliny zároveň), čo umožňuje jeho efektívnejšie uloženie.

Vhodnými lokalitami sú:

• Vyťažené ložiská ropy a zemného plynu: Sú geologicky preskúmané a dokázali udržať plyn pod zemou milióny rokov.

• Hlboké slané akvifery: Vrstvy hornín nasýtené slanou vodou, ktorá nie je vhodná ako pitná voda.

• Nevyťažiteľné uhoľné sloje.

Proces ukladania krok za krokom

1. Zachytávanie: CO₂  sa oddelí od ostatných plynov priamo v továrni alebo elektrárni.

2. Preprava: Plyn sa stlačí a prepraví potrubím alebo tankermi na miesto uloženia.

3. Vtláčanie (Injektáž): Pomocou vrtov sa pod vysokým tlakom vháňa do cieľovej geologickej formácie.

4. Utesnenie: Nad úložiskom sa musí nachádzať nepriepustná vrstva hornín (tzv. nadložie), ktorá zabráni spätnému úniku plynu na povrch.

Rozdiel medzi odpadom a ukladaním CO₂ 

Zatiaľ čo pri odpade je cieľom jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie na skládke/v spaľovni, pri CO₂  ide o klimatické opatrenie.

Písmeno d): Odpady z drahých kovov

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s odpadmi z drahých kovov 

Zákon o odpadoch sa nevzťahuje na nakladanie s odpadmi z drahých kovov, ktoré majú úplne špecifickú hodnotu aj riziká. Pri drahých kovoch (napríklad vo forme zvyškov z rafinácie, technologických kúpeľov či koncentrátov) vstupujú do hry osobitné finančné, bezpečnostné a často aj daňové predpisy.​

Odpady z drahých kovov sú vyňaté z pôsobnosti zákona o odpadoch vtedy, ak ich spracovanie a nakladanie s nimi upravuje špeciálny predpis – tzv. Puncový zákon.

Tu je podrobný rozklad toho, čo to znamená v praxi:

Čo sú drahé kovy?

Podľa slovenskej legislatívy sa za drahé kovy považujú:

• Zlato (Au)

• Striebro (Ag)

• Platina (Pt)

• Kovy platinovej skupiny: Paládium, Irídium, Ródium, Ruténium a Osmium.

Prečo majú vlastný režim (Puncový zákon)?

Drahé kovy nie sú vnímané ako „odpad“, ale ako strategická surovina s vysokou hodnotou. Ich obeh, nákup a tavenie upravuje Zákon č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov.

Hlavné dôvody vyňatia zo zákona o odpadoch sú:

• Evidence a kontrola: Každý gram drahého kovu musí byť vysledovateľný, aby sa zabránilo podvodom a čiernemu trhu.

• Puncový úrad SR: Dohľad nad týmto odvetvím vykonáva Puncový úrad, nie inšpekcia životného prostredia (pokiaľ ide o čistotu kovu a obchodovanie).

• Opätovný cyklus: Drahé kovy sa takmer nikdy nevyhadzujú na skládky. 

Čo sa považuje za „odpad z drahých kovov“ v tomto režime?

Ide najmä o materiály vznikajúce pri výrobe alebo používaní drahých kovov, napríklad:

• Zlatnícky odpad: Piliny, ústrižky plechov, staré poškodené šperky určené na pretavenie.

• Zubné náhrady: Odpadové zliatiny z dentálnej medicíny obsahujúce zlato alebo striebro.

• Priemyselný odpad: Časti zariadení z drahých kovov (napr. platinové sitá alebo elektródy), ktoré už nie sú funkčné.

Kedy sa na ne zákon o odpadoch už vzťahuje? (Dôležitý rozdiel)

Hranica medzi týmito dvoma zákonmi je v čistote a forme.

• Režim Puncového zákona (nie je odpad): Ak máte kus čistého striebra alebo zliatinu drahých kovov, ktorú idete taviť a rafinovať.

• Režim Zákona o odpadoch (je odpad): Ak je drahý kov len malou súčasťou zložitého celku. Napríklad elektroodpad (základné dosky počítačov obsahujú zlato). V tomto prípade je to „odpad z elektrických zariadení“, pretože prevláda charakter elektroodpadu, a zlato sa z neho získava až v poslednej fáze recyklácie.

Praktický príklad pre firmu:

Ak ste zlatníctvo a vzniká vám prach z brúsenia prsteňov, neriadite sa evidenčnými listami odpadov a nevoláte firmu na odvoz odpadu. Vediete si evidenciu drahých kovov podľa Puncového zákona a materiál posielate na spracovanie do rafinérie, ktorá má licenciu od Puncového úradu.

Písmeno e): Rádioaktívne odpady

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi  

Tento bod predstavuje jednu z najprísnejších výnimiek v zákone. Rádioaktívny odpad (RAO) je vyňatý z pôsobnosti bežného zákona o odpadoch preto, lebo nepredstavuje len environmentálne riziko, ale aj riziko radiačné, čo si vyžaduje úplne inú úroveň zabezpečenia, dozoru a technológií.

Tu je podrobný popis toho, ako je tento sektor regulovaný:

Legislatívny rámec (Atómový zákon)

Nakladanie s rádioaktívnym odpadom sa na Slovensku riadi zákonom č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (Atómový zákon), (vyhláška č. 30/2012 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom)

Zatiaľ čo bežný odpad kontroluje Inšpekcia životného prostredia, nad rádioaktívnym odpadom bdie Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR). Pravidlá sú nastavené tak, aby sa zaručila ochrana zdravia ľudí a životného prostredia pred účinkami ionizujúceho žiarenia nielen dnes, ale aj pre budúce generácie.

Čo je rádioaktívny odpad?

Sú to látky, pre ktoré sa už nepredpokladá žiadne ďalšie využitie a ktoré obsahujú rádioaktívne nuklidy v koncentráciách vyšších, než sú limity stanovené vyhláškami. Delíme ich podľa aktivity na:

• Veľmi nízkoaktívne: (napr. kontaminovaná sutina z búrania jadrových elektrární).

• Nízko a stredneaktívne: (napr. rukavice, odevy, filtre, ionexy z prevádzky elektrární).

• Vysokoaktívne: (napr. vyhorené jadrové palivo – hoci to sa technicky často považuje za surovinu na ďalšie spracovanie).

Zdroje rádioaktívneho odpadu

Nejde len o jadrové elektrárne (Mochovce, Jaslovské Bohunice). Tento odpad vzniká aj v:

• Zdravotníctve: Diagnostika a liečba onkologických ochorení (vyradené žiariče, kontaminované predmety).

• Priemysle: Defektoskopia, hladinomery, dymové hlásiče.

• Výskume: Laboratórne odpady.

Systém nakladania

Na rozdiel od bežného odpadu, kde si môžete najať súkromnú firmu na odvoz, nakladanie s rádioaktívnym odpadom je na Slovensku v rukách štátu. Hlavným subjektom je spoločnosť JAVYS, a. s. (Jadrová a vyraďovacia spoločnosť).

Proces zahŕňa:

1. Zber a triedenie: Priamo u pôvodcu.

2. Spracovanie a úprava: Cieľom je zmenšiť objem a previesť odpad do bezpečnej formy (napr. zabetónovanie do vláknobetónových kontajnerov, spaľovanie alebo lisovanie).

3. Ukladanie: Trvalé umiestnenie v špeciálnych úložiskách. Na Slovensku máme Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov v Mochovciach (určené pre nízko a stredneaktívne odpady).

4. Dlhodobé monitorovanie: Úložisko je pod dozorom stovky rokov po jeho uzavretí.

Praktický rozdiel:

Ak nemocnica vyhadzuje obyčajné injekčné striekačky, je to nebezpečný nemocničný odpad podľa zákona o odpadoch. Ak však vyhadzuje žiarič z prístroja na ožarovanie, ide o rádioaktívny žiarič a celý proces podlieha prísnemu protokolu Atómového zákona pod dozorom ÚJD SR.

Písmeno f): Vyradené výbušniny a zvyšky z výroby výbušnín

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s vyradenými výbušninami a zvyškami z výroby výbušnín   

Pod písmenom f) sú vyradené výbušniny a zvyšky z ich výroby, ktoré sú vysoko rizikovým materiálom. Ich nakladanie riešia zákony o výbušninách, zbraniach a munícii a bezpečnostné predpisy, ktoré kladú dôraz na ochranu života, majetku a bezpečnosti štátu.​

Vyradené výbušniny nie sú vnímané ako bežný odpad, ale ako vysoko rizikový materiál.

Tu je podrobný popis toho, prečo táto výnimka existuje a ako funguje:

Legislatívny rámec (Zákon o výbušninách)

Nakladanie s výbušninami sa riadi predovšetkým zákonom č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii. Dohľad nad touto oblasťou nevykonáva odpadové hospodárstvo, ale Hlavný banský úrad (pri priemyselných výbušninách) alebo Ministerstvo vnútra SR/Ministerstvo obrany SR (pri munícii a pyrotechnike).

Čo sem patrí?

Výnimka pokrýva dve hlavné kategórie:

• Vyradené výbušniny: Sem patria výbušniny, ktoré sú po dobe expirácie (nestabilné), poškodené, alebo už nie sú potrebné pre pôvodný účel (napr. prebytočná munícia alebo priemyselné trhaviny v lomoch).

• Zvyšky z výroby výbušnín: Ide o vedľajšie produkty vznikajúce v chemických závodoch priamo pri procese výroby trhavín, ktoré sú samy o sebe stále výbušné a nebezpečné.

Prečo sú vyňaté zo zákona o odpadoch?

Hlavným dôvodom je verejná bezpečnosť. Ak by sa na výbušniny vzťahoval zákon o odpadoch, vznikali by nebezpečné situácie:

Ako sa s nimi reálne nakladá?

Keďže nejde o „odpad“ podľa bežných pravidiel, proces zneškodnenia vyzerá úplne inak:

1. Delaborácia: Rozoberanie munície na jednotlivé súčasti (kovy sa potom môžu vrátiť do recyklácie, ale samotná trhavina nie).

2. Likvidácia výbuchom: Vykonávajú ju pyrotechnici na vyhradených miestach (trhacie jamy).

3. Vypaľovanie: V špeciálnych peciach určených výhradne na tento účel, ktoré dokážu bezpečne zachytiť energiu výbuchu.

4. Chemická neutralizácia: Rozklad výbušnej látky na bezpečné chemické zlúčeniny.

Dôležitý rozdiel: Kedy to už JE odpad?

Hranica je v prítomnosti „výbušnej vlastnosti“:

• Kým je látka výbušná: Riadi sa zákonom o výbušninách (výnimka zo zákona o odpadoch).

• Keď je látka odborne zneškodnená: Ak po výbuchu alebo chemickom rozklade zostane napríklad prázdna kovová nábojnica alebo nekontaminovaný obalový materiál, tento zvyšok už je odpadom a ďalej sa s ním nakladá podľa zákona o odpadoch.

Praktický príklad:

Ak má stavebná firma staré trhaviny na odstrel skaly, nemôže ich nahlásiť ako „odpad“. Musí privolať licencovaného pyrotechnika, ktorý ich zneškodní podľa banských predpisov.

Písmeno g): Pôda a stavby pevne spojené so zemou

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. g) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na pôdu (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej zeminy a stavby trvalo spojené so zemou  

Tento bod je základným pilierom, ktorý oddeľuje odpadové hospodárstvo od práva nehnuteľností a ochrany životného prostredia. Zákon o odpadoch tu jasne hovorí, že kým je niečo pevnou súčasťou zeme, nepovažuje sa to za hnuteľnú vec, a teda ani za odpad.

Tu je podrobný rozklad oboch častí tohto bodu:

Pôda (in situ) a nevykopaná kontaminovaná zemina

Latinský výraz „in situ“ znamená „na mieste“ alebo „v pôvodnom stave“.

• Pôda ako súčasť zemskej kôry: Kým sa pôda nachádza na svojom pôvodnom mieste (v zemi), zákon o odpadoch na ňu „nedosiahne“. Je to jednoducho súčasť životného prostredia alebo pozemku.

• Čo ak je pôda kontaminovaná? Toto je kľúčový moment. Aj keď je pôda preukázateľne znečistená (napríklad stará vytečená nafta v priemyselnom areáli), kým je nevykopaná, stále to nie je odpad.

• Aký zákon sa potom uplatňuje? Takáto pôda sa neriadi zákonom o odpadoch, ale zákonom o environmentálnych záťažiach. Sanácia (čistenie) takejto pôdy priamo v zemi sa nepovažuje za nakladanie s odpadom, ale za odstraňovanie environmentálnej záťaže.

Stavby trvalo spojené so zemou

Tento bod chráni integritu nehnuteľností. Budova, most, hala alebo cesta sa nepovažujú za odpad, kým stoja a plnia svoju funkciu (alebo jednoducho existujú ako stavby).

Kedy sa stavba a pôda menia na odpad?

Hranica pôsobnosti zákona o odpadoch sa aktivuje v momente oddelenia od zeme:

1. Búranie: Akonáhle bager udrie do steny a tehly padnú na zem, stávajú sa stavebným odpadom a sutinou. V tom momente končí režim stavebného zákona a začína prísny režim zákona o odpadoch.

2. Výkopové práce: Akonáhle bager naberie lyžicu zeminy a vytiahne ju von, táto zemina sa stáva „vykopanou zeminou“. Ak pre ňu nemáte okamžité využitie na tom istom mieste (podľa výnimky v bode h), stáva sa odpadom.

3. Vykopanie kontaminovanej zeminy: Akonáhle sa rozhodnete vybagrovať tú vyššie spomínanú naftovú škvrnu, v sekunde, keď je zemina v lyžici bagra, mení sa na nebezpečný odpad.

Písmeno h): Nekontaminovaná vykopaná zemina

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. h) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na nekontaminovanú zeminu a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom bol vykopaný 

Nekontaminovaná zemina a iný prirodzený materiál, ktorý sa vykopáva pri stavbe a na mieste sa opäť použije v prirodzenom stave, nie sú odpadom. Kľúčové je, že zemina nie je znečistená a že ostane „na mieste činu“ – použije sa na tej istej stavbe alebo pozemku.​

Z praktického hľadiska to znamená, že stavebník nemusí viesť evidenciu odpadu za každú lyžicu výkopu, ktorú len presunie z jamy do násypu na tom istom stavenisku.​

Táto výnimka (bod h) umožňuje, aby sa vykopaná zemina nepovažovala za odpad, čím sa šetrí obrovské množstvo peňazí za skládkovanie a znižuje sa administratívna záťaž.

Aby ste však túto výnimku mohli uplatniť, musia byť súčasne splnené štyri prísne podmienky. Ak čo i len jedna chýba, zo zeminy sa automaticky stáva odpad.

4 podmienky, kedy zemina NIE JE odpadom

Materiál musí byť nekontaminovaný

Zemina nesmie obsahovať žiadne cudzorodé látky, ktoré by prekračovali zákonom stanovené limity (napr. ťažké kovy, ropné látky). Ide o „čistú“ zeminu, hlinu, štrk alebo kamene, ktoré boli vykopané priamo z prírodného podložia. Ak sú v zemine primiešané kúsky tehál, betónu alebo nebodaj azbestu, táto výnimka sa na ňu nevzťahuje.

Musí ísť o prirodzene sa vyskytujúci materiál

Výnimka platí pre zeminu a kamenivo, ktoré sú prirodzenou súčasťou daného územia. Nevzťahuje sa na materiály, ktoré už raz boli odpadom (napr. recyklovaný stavebný materiál), aj keby boli čisté.

Istota použitia na účely výstavby

Musí byť vopred jasné a preukázateľné, že túto zeminu naozaj potrebujete a využijete. Najčastejšie sa to preukazuje projektovou dokumentáciou alebo stavebným povolením, kde je uvedené, že vykopaná zemina sa použije napríklad na terénne úpravy, zásypy alebo vyrovnanie pozemku. Nemôžete ju len tak „skladovať“ do nekonečna bez jasného účelu.

Použitie na mieste, na ktorom bol vykopaný (Kľúčová podmienka)

Toto je bod, v ktorom sa robí najviac chýb. Zemina nie je odpadom len vtedy, ak zostáva na tom istom stavenisku.

• PRÍKLAD A (Nie je odpad): Vykopete jamu pre základy domu a zeminu rozhrniete po záhrade, aby ste vyrovnali terén. Zemina nie je odpad.

• PRÍKLAD B (JE ODPAD): Vykopete jamu, zemina sa vám na pozemok nezmestí, a tak ju odveziete susedovi alebo na inú svoju stavbu o tri ulice ďalej. V momente, keď zemina opustí hranicu vášho staveniska, stáva sa odpadom a vy na jej prepravu a uloženie potrebujete súhlasy.

Prečo je to v zákone takto nastavené?

Cieľom je zabrániť nekontrolovanému presúvaniu obrovských objemov materiálu pod zámienkou „výstavby“. Ak by sa zemina mohla voľne prevážať medzi stavbami bez toho, aby bola odpadom, štát by stratil kontrolu nad tým, či sa pod vrstvami zeminy nenachádza aj nelegálne zakopaný stavebný odpad alebo kontaminovaná pôda.

Písmeno i): Sedimenty z vodných tokov

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na sedimenty premiestňované v rámci povrchových vôd na účely vodného hospodárstva a riadenia vodných tokov alebo na zabránenie záplavám, alebo na zmiernenie účinkov povodní a období sucha, alebo na rekultiváciu pôdy, ak sa preukáže, že sedimenty nevykazujú nebezpečné vlastnosti uvedené v prílohe osobitného predpisu 

Sedimenty premiestňované v rámci povrchových vôd na účely vodného hospodárstva, protipovodňovej ochrany alebo rekultivácie nie sú odpadom, ak nepreukazujú nebezpečné vlastnosti. Zákon teda jasne odlišuje technické vodohospodárske zásahy (čistenie koryta, hrádzí, nádrží) od nakladania s odpadom.​

Tieto procesy sa riadia Zákonom o vodách (Vodný zákon). Ten vníma sediment ako súčasť koryta, ktorú treba manažovať tak, aby rieka plnila svoju funkciu a neohrozovala okolie povodňami.

Ak by však sedimenty boli kontaminované (napríklad ťažkými kovmi alebo organickými škodlivinami), môžu už spadať do režimu odpadov a musia sa podľa toho aj spracovať.​

Čo sú to sedimenty?

Ide o materiál, ktorý sa prirodzene usadzuje na dne vodných tokov alebo nádrží. Pozostáva z minerálnych častíc (piesok, hlina, kamene) a organických zvyškov, ktoré voda priniesla z povodia.

Písmeno j): Kŕmne suroviny

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. j) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na látky, ktoré sú určené na použitie ako kŕmne suroviny podľa osobitného predpisu8a) a ktoré nepozostávajú z vedľajších živočíšnych produktov a ani ich neobsahujú 

Tento bod výnimky (v zákone pod písmenom j) je dôležitým nástrojom obehového hospodárstva. Umožňuje totiž, aby sa vedľajšie produkty z potravinárskej výroby, ktoré sú bezpečné a výživné, nepovažovali za „odpad“, ale za cennú surovinu pre hospodárske zvieratá.

Tu je podrobný opis toho, ako funguje hranica medzi odpadom a krmivom:

1. Čo sú rastlinné vedľajšie produkty (kŕmne suroviny)?

Ide o látky rastlinného (prípadne minerálneho) pôvodu, ktoré vznikajú najčastejšie ako vedľajší produkt pri spracovaní poľnohospodárskych plodín. Sú cenným zdrojom energie, bielkovín alebo vlákniny.  

Typické príklady:

• Mlynské zvyšky: Otruby, ktoré vznikajú pri mletí múky.

• Pivovarské mláto: Zvyšky jačmeňa po uvarení piva.

• Cukrovarnícke rezky: To, čo zostane z cukrovej repy po vyextrahovaní cukru.

• Výlisky z ovocia: Zvyšky po lisovaní štiav.

2. Podmienky pre uplatnenie výnimky

Aby sa na tieto látky nevzťahoval zákon o odpadoch, musia spĺňať dve kľúčové kritériá:

1. Určenie na kŕmenie: Výrobca musí jasne deklarovať, že látka je určená na krmivo podľa osobitného predpisu (Zákon č. 271/2005 o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív, Nariadenie EP a Rady č. 767/2009 o uvádzaní krmív na trh). To znamená, že látka musí byť bezpečná, nesmie byť skazená a musí mať výživovú hodnotu.

2. Zákaz živočíšnych produktov: Táto konkrétna výnimka v bode (j) sa týka len materiálov, ktoré nepozostávajú zo živočíšnych produktov a ani ich neobsahujú. (Ak by obsahovali mäso, kosti či tuky, riadili by sa prísnejším bodom (k) a veterinárnymi predpismi).

3. Prečo je to vyňaté zo zákona o odpadoch?

Bezpečnosť potravinového reťazca je v EÚ prioritou. Ak by sa na pivovarské mláto pozeralo ako na „odpad“, pivovar by ho musel odovzdať firme s povolením na zhodnocovanie odpadu, viesť ohlásenia a evidenčné listy.

Namiesto toho sa tento proces riadi potravinovým právom a dohľad nad ním vykonáva ÚKSÚP (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky). Pravidlá pre čistotu krmív sú často prísnejšie než pravidlá pre nakladanie s odpadom, preto je zákon o odpadoch v tomto prípade zbytočný.

4. Kedy sa vedľajšie produkty menia na odpad?

Hranica sa láme v momente, keď materiál prestane spĺňať požiadavky na bezpečnosť krmív:

• Znehodnotenie: Ak mláto alebo rezky začnú nekontrolovane hniť, splesnivejú alebo sa kontaminujú chemikáliami, prestávajú byť kŕmnou surovinou.

• Zmena vôle: Ak sa ich výrobca rozhodne zbaviť (napr. nemá odbyt u farmárov a vyvezie ich na hromadu), v tom momente sa z nich stáva biologicky rozložiteľný odpad.

Praktický význam pre firmy:

Pre potravinárske podniky je táto výnimka ekonomicky kľúčová. Umožňuje im vedľajšie produkty predávať ako tovar (krmivo) farmárom, namiesto toho, aby platili odpadovým spoločnostiam za ich zneškodnenie.

Tu sú kľúčové právne predpisy, ktoré túto oblasť definujú a kontrolujú: 

• Nariadenie (ES) č. 767/2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní 

• Nariadenie (ES) č. 183/2005 o hygiene krmív 

• Nariadenie (EÚ) č. 68/2013 – Katalóg kŕmnych surovín 

• Zákon č. 271/2005 Z. z. o krmivách 

• Nariadenie vlády SR č. 438/2006 Z. z. o nežiaducich látkach v krmivách 

• Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti 

Písmeno k): Telá zvierat a ich časti

Presné znenie zákona:
(§ 1 ods. 2 písm. k) zákona č. 79/2015 )Tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s telami zvierat a ich časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu 

Tento posledný bod výnimky (v zákone pod písmenom k) je z hľadiska hygieny a ochrany zdravia najkritickejší. Telá uhynutých zvierat nie sú považované za bežný odpad, pretože predstavujú vysoké biologické riziko (šírenie nákaz). Preto spadajú pod prísny veterinárny režim, kde sa označujú ako VŽP – Vedľajšie živočíšne produkty.

Tu je podrobný opis toho, prečo tento materiál nepatrí do smetiarskeho auta, ale do rúk veterinárnych odborníkov:

Legislatívny rámec (Veterinárna starostlivosť)

Nakladanie s telami zvierat sa riadi Zákonom č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a európskym nariadením o vedľajších živočíšnych produktoch (Nariadenie č. 1069/2009).

Dohľad nad touto oblasťou nevykonáva envirorezort, ale Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR). Pravidlá sú nastavené tak, aby sa zabránilo prenosu chorôb zo zvierat na ľudí (napr. antrax, besnota) alebo medzi zvieratami navzájom.

Systém kategórií (Rizikovosť)

VŽP sa delia do troch kategórií, ktoré určujú, čo sa s telom môže stať:

• Materiál kategórie 1 (Najvyššie riziko): 

Materiál kategórie 1 zahŕňa tieto vedľajšie živočíšne produkty:

a) celé telá a všetky časti tiel, vrátane koží a kožiek, týchto zvierat:

i) zvieratá podozrivé z nákazy PSE v súlade s nariadením (ES) č. 999/2001, alebo v prípade ktorých bol úradne potvrdený výskyt PSE;

ii) zvieratá usmrtené v rámci opatrení na tlmenie PSE;

iii) zvieratá okrem hospodárskych a voľne žijúcich zvierat, najmä vrátane spoločenských zvierat, zoo zvierat a cirkusových zvierat;

iv) zvieratá používané na pokusy v zmysle článku 2 ods. d) smernice 86/609/EHS bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003;

v) voľne žijúce zvieratá, ak sú podozrivé z nakazenia chorobami prenosnými na ľudí alebo zvieratá;

b) nasledovný materiál:

i) špecifikovaný rizikový materiál;

ii) celé telá alebo časti mŕtvych zvierat obsahujúce špecifikovaný rizikový materiál v čase odstraňovania;

c) vedľajšie živočíšne produkty zo zvierat, ktoré boli podrobené nezákonnému ošetreniu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. d) smernice 96/22/ES alebo článku 2 písm. b) smernice 96/23/ES;

d) vedľajšie živočíšne produkty obsahujúce rezíduá iných látok a kontaminantov zo životného prostredia uvedených v skupine B ods. 3 prílohy I k smernici 96/23/ES, ak takéto rezíduá prekračujú povolené limity ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva alebo, ak tieto chýbajú, vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

e) vedľajšie živočíšne produkty zbierané počas ošetrenia odpadových vôd požadovaného vykonávacími pravidlami podľa článku 27 písm. c) prvý odsek:

i) z prevádzkarní alebo závodov spracúvajúcich materiál kategórie 1 alebo

ii) z iných prevádzkarní alebo závodov, v ktorých sa odstraňuje špecifikovaný rizikový materiál;

f) kuchynský odpad z dopravných prostriedkov používaných v medzinárodnej preprave;

g) zmesi materiálu kategórie 1, buď s materiálom kategórie 2, alebo materiálom kategórie 3 alebo materiálom oboch kategórií.

Odstraňovanie a použitie materiálu kategórie 1 

Materiál kategórie 1:

a) sa odstráni ako odpad spaľovaním:

i) priamo bez prvotného spracovania alebo

ii) po spracovaní, resp. pokiaľ to vyžaduje príslušný orgán po spracovaní tlakovou sterilizáciou, a po trvalom označení výsledného materiálu;

b) sa zhodnotí alebo odstráni spoluspaľovaním v prípade, že materiál kategórie 1 je odpadom:

i) priamo bez prvotného spracovania alebo

ii) po spracovaní, resp. pokiaľ to vyžaduje príslušný orgán po spracovaní tlakovou sterilizáciou, a po trvalom označení výsledného materiálu;

c) sa v prípade materiálu kategórie 1 okrem materiálu uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) a ii) odstráni spracovaním tlakovou sterilizáciou, trvalým označením výsledného materiálu a zakopaním na povolenej skládke;

d) sa v prípade materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. f) odstráni zakopaním na povolenej skládke;

e) sa použije ako palivo s prvotným spracovaním alebo bez neho alebo

f) sa použije na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 34 a 36 a uvádza na trh v súlade s týmito článkami.

• Materiál kategórie 2 (Vysoké riziko):

Materiál kategórie 2 zahŕňa tieto vedľajšie živočíšne produkty:

a) hnoj, nemineralizované guáno a obsah tráviaceho traktu;

b) vedľajšie živočíšne produkty zbierané počas ošetrenia odpadových vôd požadovaného vykonávacími pravidlami podľa článku 27 písm. c) prvý odsek:

i) z prevádzkarní alebo závodov spracúvajúcich materiál kategórie 2 alebo

ii) z bitúnkov iných ako tie, na ktoré sa vzťahuje článok 8 písm. e);

c) vedľajšie živočíšne produkty s obsahom rezíduí povolených látok alebo kontaminantov prekračujúcich povolené limity v zmysle článku 15 ods. 3 smernice 96/23/ES;

d) produkty živočíšneho pôvodu vyhlásené za nevhodné na ľudskú spotrebu v dôsledku možnej prítomnosti cudzorodých častíc v týchto produktoch;

e) produkty živočíšneho pôvodu iné, než materiál kategórie 1, ktoré sú:

i) dovezené alebo uvedené z tretej krajiny a nespĺňajú veterinárne požiadavky Spoločenstva na dovoz alebo uvedenie do Spoločenstva, ak sa v právnych predpisoch Spoločenstva nepovoľuje ich dovoz alebo uvedenie podmienené osobitnými obmedzeniami alebo ich vrátením do tretej krajiny, alebo

ii) odoslané do iného členského štátu a nespĺňajú požiadavky ustanovené alebo povolené v právnych predpisoch Spoločenstva, ak sa nevrátia s povolením príslušného orgánu členského štátu pôvodu;

f) zvieratá alebo časti zvierat okrem zvierat uvedených v článku 8 alebo článku 10:

i) ktoré uhynú inak než zabitím na bitúnku alebo usmrtením pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely kontroly chorôb;

ii) plodov;

iii) oocytov, embryí a spermy, ktoré nie sú určené na chovné účely, a

iv) hydiny uhynutej v škrupine;

g) zmesi materiálu kategórie 2 s materiálom kategórie 3;

h) vedľajšie živočíšne produkty okrem materiálu kategórie 1 alebo materiálu kategórie 3.

Odstraňovanie a použitie materiálu kategórie 2 

Materiál kategórie 2:

a) sa odstráni ako odpad spaľovaním:

i) priamo bez prvotného spracovania alebo

ii) po spracovaní, resp. pokiaľ to vyžaduje príslušný orgán po spracovaní tlakovou sterilizáciou, a po trvalom označení výsledného materiálu;

b) sa zhodnotí alebo odstráni spoluspaľovaním v prípade, že materiál kategórie 2 je odpadom:

i) priamo bez prvotného spracovania alebo

ii) po spracovaní, resp. pokiaľ to vyžaduje príslušný orgán po spracovaní tlakovou sterilizáciou, a po trvalom označení výsledného materiálu;

c) sa odstráni na povolenej skládke po spracovaní tlakovou sterilizáciou a po trvalom označení výsledného materiálu;

d) sa použije na výrobu organických hnojív alebo zúrodňovacích látok, ktoré sa uvádzajú na trh v súlade s článkom 32 po prípadnom spracovaní tlakovou sterilizáciou a trvalom označení výsledného materiálu;

e) sa kompostuje alebo transformuje na bioplyn:

i) po spracovaní tlakovou sterilizáciou a trvalom označení výsledného materiálu alebo

ii) po prvotnom spracovaní alebo bez neho v prípade hnoja, tráviaceho traktu a jeho obsahu, mlieka, mliečnych výrobkov, mledziva, vajec a vaječných produktov, v súvislosti s ktorými príslušný orgán nepredpokladá, že by predstavovali riziko šírenia akejkoľvek vážnej prenosnej choroby;

f) sa pridá do pôdy bez spracovania v prípade hnoja, obsahu tráviaceho traktu oddeleného od tráviaceho traktu, mlieka, mliečnych výrobkov a mledziva, v súvislosti s ktorými príslušný orgán nepredpokladá, že by predstavovali riziko šírenia akejkoľvek vážnej prenosnej choroby;

g) sa v prípade materiálu pochádzajúceho z vodných živočíchov silážuje, kompostuje alebo transformuje na bioplyn;

h) sa použije ako palivo s prvotným spracovaním alebo bez neho alebo

i) sa použije na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 34 a 36 a uvádza na trh v súlade s týmito článkami.

• Materiál kategórie 3 (Nízke riziko): 

Materiál kategórie 3 zahŕňa tieto vedľajšie živočíšne produkty:

a) jatočné telá a časti tiel zabitých zvierat alebo, v prípade zveri, telá alebo časti usmrtenej zveri, ktoré sú podľa právnych predpisov Spoločenstva vhodné na ľudskú spotrebu, ale nie sú určené na ľudskú spotrebu z komerčných dôvodov;

b) jatočné telá a nižšie uvedené časti pochádzajúce buď zo zvierat zabitých na bitúnku, ktoré v nadväznosti na kontrolu pred zabitím boli uznané za vhodné na zabitie na ľudskú spotrebu, alebo telá a nižšie uvedené časti zveri usmrtenej na ľudskú spotrebu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva:

i) jatočné telá alebo časti tiel zvierat, ktoré sú podľa právnych predpisov Spoločenstva odmietnuté ako nevhodné na ľudskú spotrebu, ale pri ktorých sa nepreukázali žiadne príznaky choroby prenosnej na ľudí alebo zvieratá;

ii) hydinové hlavy;

iii) kože a kožky vrátane odrezkov a štiepenky z nich, rohy a končatiny vrátane článkov prstov a zápästných i záprstných kostičiek, priehlavkovej a metatarzálnej kosti:

— zvierat okrem prežúvavcov vyžadujúcich si testovanie na PSE a

— prežúvavcov, ktoré boli testované s negatívnym výsledkom v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 999/2001;

iv) štetiny ošípaných;

v) perie;

c) vedľajšie živočíšne produkty z hydiny a zajacovitých zvierat zabitých na farme podľa článku 1 ods. 3 písm. d) nariadenia (ES) č. 853/2004, ktoré nejavili žiadne príznaky choroby prenosnej na ľudí alebo zvieratá;

d) krv zvierat, u ktorých sa neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom krvi na ľudí alebo zvieratá a ktorá bola získaná z týchto zvierat zabitých na bitúnku potom, ako v nadväznosti na kontrolu pred zabitím boli uznané za vhodné na zabitie na ľudskú spotrebu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva:

i) zo zvierat okrem prežúvavcov vyžadujúcich si testovanie na PSE a

ii) z prežúvavcov, ktoré boli testované s negatívnym výsledkom v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 999/2001;

e) vedľajšie živočíšne produkty z výroby produktov určených na ľudskú spotrebu vrátane kostí zbavených tuku, oškvarkov a kalu z odstrediviek alebo separátorov zo spracovania mlieka;

f) produkty živočíšneho pôvodu alebo potraviny obsahujúce produkty živočíšneho pôvodu, ktoré už nie sú určené na ľudskú spotrebu z komerčných dôvodov alebo v dôsledku výrobných alebo baliacich nedostatkov alebo iných nedostatkov, ktoré nepredstavujú žiadne riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat;

g) krmivo pre spoločenské zvieratá a krmivo živočíšneho pôvodu alebo krmivo obsahujúce vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, ktoré už nie sú určené na kŕmenie z komerčných dôvodov alebo v dôsledku výrobných alebo baliacich nedostatkov alebo iných nedostatkov, ktoré nepredstavujú žiadne riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat;

h) krv, placenta, vlna, perie, srsť, rohy, odrezky z paznechtov pochádzajúce zo živých zvierat, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom týchto produktov na ľudí alebo zvieratá;

i) vodné živočíchy a časti takýchto živočíchov okrem morských cicavcov, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej na ľudí alebo zvieratá;

j) vedľajšie živočíšne produkty z vodných živočíchov pochádzajúce z prevádzkarní alebo zo zariadení vyrábajúcich produkty na ľudskú spotrebu;

k) tieto materiály pochádzajúce zo zvierat, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom týchto materiálov na ľudí alebo zvieratá:

i) schránky mäkkýšov s mäkkým tkanivom alebo svalovinou;

ii) tieto prvky pochádzajúce zo suchozemských živočíchov:

— vedľajšie produkty z liahní,

— vajcia,

— vedľajšie produkty z vajec vrátane vaječných škrupín;

iii) jednodňová hydina usmrtená z komerčných dôvodov;

l) vodné a suchozemské bezstavovce okrem druhov patogénnych pre ľudí a zvieratá;

m) zvieratá a ich časti patriace do zoologických radov Rodentia a Lagomorpha s výnimkou materiálu kategórie 1 podľa článku 8 písm. a) bodu iii), iv) a v) a materiálu kategórie 2 podľa článku 9 písm. a) až g);

n) kože a kožky, kopytá, perie, vlna, rohy, srsť a kožušina pochádzajúce z mŕtvych zvierat, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej týmito produktmi na ľudí alebo zvieratá, okrem tých, ktoré sú uvedené v písm. b) tohto článku;

o) tukové tkanivo zo zvierat, ktoré nevykazovali žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom tohto materiálu na ľudí alebo zvieratá a ktoré boli zabité na bitúnku a v nadväznosti na kontrolu pred zabitím boli uznané za vhodné na zabitie na ľudskú spotrebu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva;

p) kuchynský odpad okrem odpadu uvedeného v článku 8 písm. f).

Odstraňovanie a použitie materiálu kategórie 3 

Materiál kategórie 3:

a) sa odstráni ako odpad spaľovaním po prvotnom spracovaní alebo bez neho;

b) sa zhodnotí alebo odstráni spoluspaľovaním po prvotnom spracovaní alebo bez neho v prípade, že materiál kategórie 3 je odpadom;

c) sa odstráni na povolenej skládke po spracovaní;

d) sa spracuje s výnimkou materiálu kategórie 3, ktorý sa rozkladom alebo znehodnotením zmenil tak, že predstavuje neprijateľné riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat prostredníctvom tohto produktu, a použije sa:

i) na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá okrem kožušinových zvierat, ktoré sa uvádza na trh v súlade s článkom 31 s výnimkou materiálu uvedeného v článku 10 písm. n), o) a p);

ii) na výrobu krmiva pre kožušinové zvieratá, ktoré sa uvádza na trh v súlade s článkom 36;

iii) na výrobu krmiva pre spoločenské zvieratá, ktoré sa uvádza na trh v súlade s článkom 35, alebo

iv) na výrobu organických hnojív alebo zúrodňovacích látok, ktoré sa uvádzajú na trh v súlade s článkom 32;

e) sa použije na výrobu surového krmiva pre spoločenské zvieratá, ktoré sa uvádza na trh v súlade s článkom 35;

f) sa kompostuje alebo transformuje na bioplyn;

g) sa v prípade materiálu pochádzajúceho z vodných živočíchov silážuje, kompostuje alebo transformuje na bioplyn;

h) sa v prípade schránok mäkkýšov okrem schránok uvedených v článku 2 ods. 2 písm. f) a vaječných škrupín použije za podmienok určených príslušným orgánom, ktorými sa predchádza rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat;

i) sa použije ako palivo s prvotným spracovaním alebo bez neho;

j) sa použije na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 34 a 36 a uvádza na trh v súlade s týmito článkami;

k) sa v prípade kuchynského odpadu uvedeného v článku 10 písm. p) spracuje tlakovou sterilizáciou alebo spracovateľskými metódami uvedenými v článku 15 ods. 1 prvý pododsek písm. b), alebo sa kompostuje či transformuje na bioplyn alebo

l) sa pridá do pôdy bez spracovania v prípade surového mlieka, mledziva a produktov z nich odvodených, v súvislosti s ktorými príslušný orgán nepredpokladá, že by predstavovali riziko akejkoľvek choroby prenosnej prostredníctvom týchto produktov na ľudí alebo zvieratá.

Prečo je to vyňaté zo zákona o odpadoch?

• Špeciálna doprava a spracovanie: Telá zvierat sa nesmú miešať s iným odpadom. Vyžadujú si nepriepustné kontajnery, špeciálne vozidlá a spracovanie v kafilériách pri vysokých teplotách a tlakoch (sterilizácia), ktoré bežné spaľovne odpadov nemusia dosiahnuť.

• Rýchlosť zásahu: Pri nákazách musí veterinárna správa konať okamžite. Administratívne procesy zákona o odpadoch (napr. čakacie lehoty na povolenia) by v prípade epidémie boli nebezpečným zdržaním.

• Trasovateľnosť: Každý kus uhynutého dobytka musí byť evidovaný v centrálnej databáze zvierat od narodenia až po kafilériu, čo bežná evidencia odpadov neumožňuje.

Zhrnutie celého seriálu o výnimkách:

Všetky tieto výnimky v prvom paragrafe zákona o odpadoch majú spoločného menovateľa: Existuje iný, špecifickejší zákon, ktorý danú látku stráži lepšie a prísnejšie. Či už je to banský zákon pri výbušninách, atómový zákon pri rádioaktivite alebo veterinárny zákon pri uhynutých zvieratách.

Dúfam, že toto podrobné spracovanie vám pomohlo pochopiť zložitosť a logiku slovenskej odpadovej legislatívy.

Obsah tohto textu a všetkých súvisiacich článkov predstavuje subjektívny názor a interpretáciu autorky na základe jej doterajších skúseností. Upozorňujem, že výklad legislatívy sa môže líšiť a informácie uvedené v článkoch majú výhradne informatívny charakter. Publikované texty nie sú právne záväzné a neslúžia ako oficiálne odborné poradenstvo.